jan kozon
Neučte prasa spievať!
Je to strata času, ale hlavne, prasa je z toho nervózne.
Podľa akých kritérií sa študenti na Slovensku rozhodujú na ktorú vysokú školu pôjdu študovať a na ktorú nie? Môžeme vôbec hovoriť o vysokej škole či nebodaj univerzite ak na nej serióznejší výskum a orientácia na kvalitu takmer úplne zlyhávajú, ak sú študijné programy vytvárané predovšetkým účelovo a nekoncepčne či ak stabilnú štruktúru docentov a profesorov tvoria prevažne tzv. „lietajúci a virtuálni profesori“, ktorí ani poriadne nevedia, kde sa škola nachádza ? Vlastniť len luxusné priestory a technické vybavenie bez kvalitného výskumného zázemia a stabilnej štruktúry zamestnancov je na vysokú školu príliš málo.
Konal som protizákonne? Tak načo čakáte! Ak máte dôkazy, podajte trestné oznámenie a orgány činné v trestnom konaní budú konať.
Máte pocit, že vám viacerí ľudia s úsmevom klamú do očí, bijúc sa bohorovne do pŕs, že klamstvo je im úplne cudzie? Ako teda zistiť, či dotyčný klame, alebo nie? Keďže ma to samého zaujímalo, prehrabal som pár kníh a internetových stránok.
Dnešná hektická doba nám čoraz viac diktuje byť neustále v strehu a plniť povinnosti často nie na 100, ale na 170 a viac percent. Človek je nútený bičovať sa neraz aj za hranice svojich možnosti a to či už preto, že sleduje víziu lepšieho úspechu, napĺňa svoje nesplnené ambície, alebo chce len dôstojne obstáť. Nájsť si čas aspoň na chvíľu sa zastaviť, „zresetovať“ a dopriať si poriadny oddych je doslova vzácnosťou. Zvyšujeme nároky na náš organizmus a s úplnou samozrejmosťou očakávame, že bude bez akýchkoľvek námietok znášať každý nápor, ktorému ho podrobíme.
Dnes ráno sa mi do ruky dostal časopis s článkom o mladých Slovenkách ponúkajúcich svoje telá ako spôsob obživy. Súčasťou článku bolo aj niekoľko fotografií –neforemné, ovisnuté bruchá, vysušené prsia pripomínajúce zoschnuté citróny, vyžité tváre. Bože, kto sa len na toto môže ulakomiť?
Nedávno som sa dostal ku knihe Mein Kampf (v angličtine My struggle)od Adolfa Hitlera. Niežeby som bol vášnivým čitateľom podobných kníh, ale príprava jednej štúdie týkajúcej sa aj 2. svetovej vojny ma chtiac-nechtiac k tejto knihe priviedla. Tu je pár dojmov.
Hranica medzi serióznymi médiami a bulvárom sa čoraz viac vytráca a kurz bulvarizácie má stúpajúcu tendenciu. Do kategórie mienkotvorné by som tak zahrnul predovšetkým média, ktoré dokážu ovplyvňovať a formovať široké masy, teda bulvár nevynímajúc. Pripúšťam zároveň, že základnou východiskovou platformou bulváru nie je ani tak samotný obsah článku ako jeho názov, ktorý musí na prvý pohľad zaujať : Škandál - Róbert F. mesiac pred voľbami kradol v supermarkete, prípadne Šok – Mikuláš Dz. polonahý v luxusnej reštaurácií vyvolal bitku. Ak sa k tomu ešte pridá fotografia (pre autenticitu trochu rozmazaná), úspech je zaručený.
Mr. George Bush, - jeden z najkontrovernejších prezidentov Spojených štátov. Počas svojho pôsobenia vo funkcií prezidenta stihol získať nálepku hrdinu i vojnového zločinca zároveň. Ako hodnotiť jeho snahu vyslať ďalších 21000 vojakov do Iraku?
Dnes sa mi do ruky dostal článok s týmto textom „Fajčiarom, neschopným zbaviť sa svojho zlozvyku, svitá nová nádej. Vedci totiž objavili časť mozgu, ktorá je zodpovedná za ich závislosť. Vinníkom je časť ľudského mozgu (insula cortex), ktorá ak sa chirurgicky poruší, prestane vysielať signál vzbudzujúci u fajčiarov chuť na cigaretu“ S trochou zveličenia, inými slovami, stačí malý chirurgický zákrok a je po závislosti.